Aj tento rok som počúval veľa hudby, najčastejšie som sa vracial skôr do histórie, kde rád hľadám menej známe albumy alebo rarity, dema, menej známe projekty a pod.
Aké sú však nové albumy z roku 2024, ktoré ma zaujali? Nejaké sa našli, a dá sa povedať, že všetko v mojom zozname sú ostrielaní veteráni na hudobnej scéne, ktorých preveril čas. Za najsilnejšie albumy považujem prvé 4 miesta.
Objavil som svoje najstaršie hudobné výtvory na neoznačených CD-čkach v krabici. Vek môže byť 20 až 25 rokov. Najprv som ale musel nájsť niečo s CD mechanikou, čo to ešte dokáže prehrať. Našťastie taký DVD prehrávač to stále dokáže a tak som sa mohol vrátiť v čase.
Okrem hrania v kapele Centrum Rozbitého Skla som okolo roku 2000 a ja skúšal vyrobiť nejakú elektronickú hudbu. Bolo to ešte obdobie, kedy internet nebol samozrejmosťou (a svet bol vďaka tomu paradoxne krajší), a tak som si náhodné stiahnuté sample nosil z práce ešte na disketách. Tieto zvuky som neváhal potom vložiť do nahrávok, a tak to aj vyzerá - v drumnbassovej skladbe je počuť napr. kokrhajúceho kohúta a žaby, inde zase psa a kravu a podobne. Mojím nástrojom bol vtedy software Frutiy Loops verzia asi 3 (dnes FL Studio).
Výsledkom sú väčšinou dosť úsmevné elektronické (miestami akože tanečné) tracky. Niektoré som v tom čase úspešne zverejňoval na hudobných portáloch, ktoré však už dnes dávno neexistujú (napr. legendárny Audionet.sk)
Keď som si to po rokoch vypočul, uvedomil som si, že aj keď sa nejedná o žiadne hity, nebolo by zlé to zachovať. A hlavne za pár rokov už tieto CD-cka neprečíta žiadna mechanika a zrejme teraz je tá posledná šanca. A tak som si kúpil externú CD-room aby som tracky z CD vytiahol a spravil som z toho album, teda nakoniec som spravil dva, ale toto je prvý z nich, odkazy na Spotify, Bandcamp, Youtube sú nižšie.
Pred 10-timi rokmi som tupísal o projekte Carbon Based Lifeforms. Túto hudbu dodnes rád počúvam, stále platí, že najviac sa mi páči hlavne album Interloper. Čo ma zaujalo najviac, je že v článku píšem, že som ich spoznal cez internetové rádio DI.FM.
Na di.fm som popravde v posledných rokoch úplne zabudol, pritom som ho roky počúval. Často to bol pre mňa zdroj novej hudby, niečo ako je dnes treba Spotify, Youtube atď. Ako som zistil, rádio dodnes funguje, a je stále zamerané na tanečnú elektronickú hudbu - trance, techno, house, ambient a podobne.
Dnes mi táto služba príde ako niečo z praveku internetu (v dobrom slova zmysle). Vtedy boli internetové rádia dosť v kurze. V časoch najväčšej slávy som okrem tohto rádia asi používal na komunikáciu ICQ a WINAMPna prehrávanie albumov v mizernom mp3 formáte a bolo to OK. Mne pravek nevadí, nakoniec aj tento môj blog je dosť praveký.
Na webe DI.FM sa dá stále pustiť veľa hudby, na niektoré kanály treba mať zaplatené. Na niečo ako je povinná registrácia na 30-dňovú trial verziu, s nutnosťou vyplniť číslo platobnej karty som v praveku nebol zvyknutý. Cena na rok je 60 €. Samozrejme to chápem, ale zase nemusím mať všetko. Som rád, že rádio DI.FM stále žije a držím mu palce, nech funguje ďalej.
Posledné týždne sa toho veľa popísalo v mediách o návrate Link Park s novou speváčkou Emily Armstrong. Média si hneď pošmákli napríklad na jej sektárskej minulosti, ale ako vieme aj negatívna reklama je reklama, a to tiež dobre funguje.
Keďže ma éra nasilu nascpaného rapu do tvrdej metalovej hudby (nu-metal) až tak nestrhla, ani ku kapele Link Park som si nevybudoval žiadny vzťah. Neviem prečo, ale hlas Chestera Benningtona mi vlastne vždy trochu vadil. Možno aj preto návrat po 7 rokoch ma sprvu nezaujímal.
Prvá nová skladba The Emptiness Machine mi na prvé počutie pripadala príliš nevýrazná, ale podobne ako aj kedysi pri ich starých hitoch, táto skladba na mňa vyskakovala vždy z akéhokoľvek rádia 10 x denne, až som si na ňu asi zvykol.
Potom však mňa jedného dňa vyskočilo ešte niečo, čo ma dostalo hneď a bol to song Heavy Is The Crown. Popravde, najprv som si myslel že to hrá Guano Apes, lebo málokedy je počuť ženu takto brutálne hučať ale aj dobre spievať. Avšak potom mi to dockvaklo, že by to mohlo byť niečo ďalšie od Linkin Park. A práve táto skladba ma prílákala pustiť si v piatok vydaný nový album From Zero.
Linkin Park - Heavy Is The Crown
From Zero
Pre mňa ako nestranného pozorovateľa mi príde album From Zero dosť dobrý, pomáha tomu výkon novej speváčky, ktorá má dokonalý hlasový priejav v akejkoľvek polohe. Či už spieva jemné pasáže, alebo brutálne hučí v tvrdých skladbách. Pôsobí veľmi prirodzene aj v kombinácii s hlasom kapelníka Mika Shinodu. Ten rozhodne odviedol kus práce, aby tento návrat nebol prepadákom. Výber skladieb je tiež je pestrý, okrem tvrdých rezačiek tu nájdete popovejšie kusy, a tiež sem tam aj kúsok psychedélie.
Je to ešte Link Park?
Pre niektorých skalných fanúšikov je toto už možno iná kapela a nie úplne Linkin Park. Samozrejme je to tá istá kapela, akurát spevák je natoľko dôležitým poznávacím znakom, že bez neho to často končí nepochopením (napr. The Doors bez Jima Morrisona alebo INXS bez Michaela Hutchenca). Aj mne toto príde, ako keby som počul skôr lepšiu verziu už spomínaných Guano Apes alebo Evanescence (špekulovalo sa aj o ich speváčke ako o novej speváčke LP). Zdá sa mi ale, že toto spojenie funguje a zrejme v rámci možností to lepšie pre Linkin Park asi nemohlo dopadnúť.
Dead Sara
Dopadlo to tak, že Emily Armstrong na mňa urobila taký dojem, že som začal pátrať kde že to spievala predtým, lebo toto nemôže byť len táká obyčajná no-name speváčka. Jej domovská kapela Dead Sara mala podľa infomácií dosť našlápnuté už v roku 2013, keď napr. Dave Grohl (Nirvana, Foo Fighters) povedal že “Dead Sara by mala byť ďalšou z najväčších svetových rockových skupín”. To sa však nestalo, ale talent Emily Armstrong bol týmto objavený. Ich štýl (grunge, alternatívny rock) mi sedí vlastne viac ako štýl Link Park, ale v tomto prípade treba uznať že Linkin Park je o hodne levelov vyššie. Ide o menej komerčnú hudbu - resp. kapela Dead Sara nenapísala nikdy až tak hitové skladby. Ale aj tu platí že spev je v nich dokonalý. Odporúčam si vyhľadať a pustiť aj Dead Sara.
Coverom príliš nefandím, ale treba uznať fakt, že niektoré už zabudnuté skladby sa tak môžu dostať cez populárnych interpretov k mladším generáciam. Veľa krát ale človek ani netuší, že ich oblubená skladba je pôvodná tvorba niekoho úplne iného. O to zaujímavejšie je potom objaviť ako skladba znela pôvodne.
Bob Seger - Turn the Page (1973)
Skladbu nahral pre mňa neznámy Bob Seger v roku 1971 (vyšla v roku 1973).Coververziu skladby spravila Metallica v roku 1998 a bol z nej veľký hit. Dá sa povedať že išlo o predposledný hit Metaliky, ktorý sa dal hrať aj v rádiách. Tým posledným bol tiež cover a to Whisky in the Jar.
Bob Dylan - Knockin' on Heaven's Door (1973)
Zrejme najznámejšiu verziu tejto skladby Boba Dylana z roku 1973 vydali Guns N' Roses v roku 1990. Nakoniec (aj) v coveroch boli GNR v časoch najväčšej slávy dobrí - za zmienku stojí aj napr. Live And Let Die od Paula McCartney-ho.
The Who - Behind Blue Eyes (1971)
Keď nu-metaloví Limp Bizkit vydali v roku 2023 skladbu Behind Blue Eyes, išlo trochu o prekvapenie, keďže sa jedná o pomalú a jemnú skladbu. Song ale zabodoval a aj originál od The Who z roku 1971 je možno aj vďaka Limp Bizkit občas počuť aj dnes z rádií .
Neil Diamond - Red Red Wine (1968)
Kto by nepoznal Red Red Wine od UB40, že? Ale že skladba je coverom som zistil až nedávno. Asi by ma to nemalo prekvapovať, keďže aj ďalšie veľké hity tejto rege partie boli vlastne covermi (Kingston town, (I Can't Help) Falling in Love With You, I Got You Babe) . Pôvodná verzia od Neila Diamonda je tak pre mňa novinka (či skôr starinka) z roku 1968.
Prince - Nothing Compares 2 U (1985)
Skladba Nothing Compares 2 U preslávila speváčku Sinéad O'Connor v roku 1990. Autorom skladby bol oveľa slávnejší kolega a muzikant Prince - zase pre mňa prekvapenie. Pôvodne skladba vyšla na Princovom albume The Family v roku 1985
Na to že kapela "Bert & Friends" je známa v Čechách už od roku 2017 znie zvláštne, že aktuálny album "České moře" je vlastne ich debutový album. Kapela má na konte niekoľko singlov a EP a dva live albumy, z toho jeden je dokonca živák z roku 2050 (toto nieje preklep!). Ten sa volá 2050 (Live at Strahov). Totiž samotná kapela tvrdí že sa vrátila z roku 2050 aby zachránili hudobnú scénu. Viac info je napr. tu Je to samozrejme zamotané a tak možno to, že práve tento rok vydali prvý album mi sedí na ich hravé poňatie ich projektu. Partia okolo Alberta Romanuttiho (s mierne talianskymi koreňami) je celkovo úsmevným úkazom na českej scéne.
Už singlom Plody moří z roku 2017 ukázali v čom spočíva ich sila a vtip. Samotný videoklip tiež stojí za to, hlavne na sólovanie na rybe vo videoklipe sa často spomína.
Pred pár týždňami (25.10.2024) vyšiel spomínaný album České moře, ktorý obsahuje 8 pohodových pesničiek a celkom dobre sa to počúva. Znovu je počuť divný skoro až romantický pop, ktorý balancuje niekde medzi úmyselným gíčom a zároveň skutočnou genialitou. Zvukovo tu dominujú hlavne klávesy. Texty sú kapitola samá o sebe, často krát netuším o čom sú. Ale to nevadí, to je na tom to dobré . Chcel by som napísať že je to ich najlepší album, ale keďže je to ich jediný album, tak asi musí byť ten najlepší. Za mňa najlepšie skladby sú České moře, Svatý retrievere, Souhvězdí Blíženců a Ave Maria.
Pár dní dozadu som si uvedomil som dlho nič nenapísal. Objavila sa u mňa chuť to po čase skúsiť. Aj kedysi som mal nejaké pauzy v písaní, treba 3 mesiace, rok a podobne, v tomto prípade sa to však dosť natiahlo. November je na písanie asi celkom vhodný mesiac, takže je tu môj je prvý príspevok po siedmych rokoch! To je slušná pauza.
Najprv som premýšlal, či si mám založiť niekde nejakú web stránku, ale vedel som, že som niečo v minulosti písal sem. Už som si ani nepamätal adresu tohto blogu a google vyhľadávač sa tváril, že tento web vlastne neexistuje. Nakoniec som našiel tento web bežiaci na pravekej službe blogger.com našiel.
Samotná služba sa zrejme prestala akokoľvek vyvýjať asi pred 10 timi rokmi a aj to tak vyzerá. Celkom sranda, že to vôbec ešte nechali zapnuté ale tak OK, prečo nie. Zatiaľ to skúsim treba tu, ako kedysi, a ďalej sa uvidí.
O čom budem písat? Asi ako vždy hlavne o hudbe, ktorú počúvam, vnímam a stále sledujem.
