Vanessa dnes večer v Randale

Vanessa je česká elektronická legenda , ktorá sa pozoruhodne dokázala slušne vrátiť na scénu. Hlavne, keď štýl EBM je prakticky mrtvý, je zaujímavé vidieť, že majú títo päťdesiatnici novej generácii čo povedať. Úprimne poviem, že v 90-ts, kedy sa stali známi, som o ich vôbec nevedel. Výraznou postavou súčasnej Vanessy je nepochybne Mojmir Papalescu, ktorý je hlavný autor hudby novodobej Vanessy. Mojmir sa do kapely dostal cez akési pokračovanie kapely, keď vznikla Vanessa Gun. Pred pár rokmi sa však obnovila klasická Vanessa, kde je členom kapely už aj Mojmir. Môžeťe ho poznať tiež z úspešného projektu Mojmir Papalescu & The Nihilist. Tohto projektu je škoda, po dvoch albumoch ukončili činnosť. Ďalšou výraznou postavou kapely je spevák Samir Hauser, ktorý sa rád zviditeľňuje provokáciami ako napr. naposledy šňupaním (múky) z Biblie v priamom prenose v Českej televízii. Dnes večer 26.4.2014 je možné vidieť Vanessu v akcii v Bratislave v Randale.

Aký Bílý Idól?

 Rockový veterán Billy Idol je presne ten typ, u ktorého neviete, či je ešte vôbec medzi živými :) Prežil a ani nevyzerá po všetkých tých desaťročiach rokenrolu vôbec zničene. Skôr naopak,  určite cvičí, má kocky na bruchu a pod. Až budem mať stodvadsaťrokov ako on, nebudem na tom tak dobre. Už ani teraz nie som. On snáď zdravo žije alebo čo. Čo je to za človeka? A dokonca príde živý do Bratislavy zahrať svoje hity.

Dnešní ľudia pod 30 rokov nemajú šancu vedieť, kto sa to na nich z plagátov v Bratislave pozerá. Jaký Bílý Idól?  No je to už hodne dávno. Okolo rokov 1982-83 som ako štvorročné decko ako tak vnímal hudbu z ORF, a je faktom že na Billyho Idola, ktorý práve valcoval hitparády skladbou Hot in the City si naozaj spomínam. Tento blonďatý rocker s provokatívnym kukučom vždy pôsobil ako totálny rebel. Okrem toho že bol metlák, mal však popové prvky s výraznými klávesy. Jeho hviezda žiarila práve hlavne v 80-ts, do histórie sa zapísal niekoľkými výraznými skladbami ako napr. Rebel Yell alebo Sweet Sixteen. V 90-ts sa mi ešte vybavuje jeho návrat na scénu s nejakým elektropunkom. Potom dve desaťročia mám tmu, až nedávno. Toto leto 20. júna 2014 je šanca si zaspomínať na jeho hitovky v Bratislave.

Todd Terje a jeho osemdesiatky

Pár dní dozadu som zažil po dlhej dobe stav, kedy som musel vstať z postele (bolo asi 20 minút po polnoci) a ísť hľadať song, ktorý práve dohralo Radio BBC 1. Pomaly som už zamotaný v sluchátkach upadal do spánkového tranzu, ale elektrotrack akoby vystrihnutý niekde z roku 1987 ma naopak úplne prebral.Také tie tanečné osemdesiatky oblečené do súčasného zvuku. Najprv som si povedal, že ráno ten song nájdem, ale obava, že na to zabudnem, alebo že song už nikdy nenájdem, bola väčšia. Radšej som vstal. Song som našiel rýchlo, autor je Todd Terje a song nesie názov Delorean Dynamite. Týpek má moc parádne fúzy, k tej hudbe sa hodia. Mimochodom Todd vydal tento mesiac celý album v podobnom retro duchu ako spomenutý song. Som rád že som vstal.

Kto chceš, na facebooku ma nájdeš

Fafex

Asi mám vo vesmíre príbuzných

 

Pár dní do zadu priniesli média po celom svete správu o objavení planéty, ktorá je v ideálnej vzdialenosti od svojho slnka. To znamená že by tam mohli byť podobné planetárne podmienky ako na Zemi. O planéte nevieme takmer nič, ani či má atmosféru, odhaduje sa len, že planéta má skalnatý povrch a nie plynný. To je všetko, nič viac. O možnosti existencie života na tejto planéte sa dá teda ako vždy len polemizovať. Je tam ale opäť nádej, a keď to nebude na tejto planéte, tak treba bude na ďalšej, ktorú nájdu zajtra, zas mesiac, lebo za desať rokov. Vesmír nemá predsa hranice, niekde tam musím mať bratrancov.

Mohlo by nám to byť úplne jedno, ale nie je. Vždy keď sa objaví akákoľvek informácia o náznaku možnosti života mimo našu planétu, v ľudoch ožije nádej, že vo vesmíre nie sme sami. Táto správa vždy rýchlo a úspešne obletí celú našu planétu. Je to určite pre ľudí zaujímavejšia správa ako napr. nepríjemné správy o konflikte na Ukrajine. Otázkou ale je, prečo to ľudí toľko zaujíma, veď téma "Život na iných planétach" je úplne bez akýchkoľvek dôkazov, existujú len rozsiahle vymyslené teórie. Ja by som bol tiež rád, keby sa dačo niekde našlo, sám ale neviem prečo po tom túžim. Čo by som z toho mal, ak by zajtra našli Zem číslo 2? Chcem tam podvedome snáď odcestovať? Mám tam niekde vo vesmíre genetické príbuzenstvo či pôvod? Leary predpovedal, že ďalší stupeň ľudskej evolúcie spočíva v opustení našej planéty. Vzhľadom k tomu že nás to tak fascinuje a zaujíma, ľudstvo k tomu bude chcieť smerovať.

Psychológovia by mali iste rozumnú odpoveď, prečo hľadáme niečo, k čomu nemáme žiadne podklady. Ja ako laik vidím paralelu napr. s náboženstvami. Ani tam nie sú dôkazy, pritom takmer celá naša civilizácia sa modlí v jasnom presvedčení k niečomu mystickému. A mnohé náboženstvá tiež hovoria o ďalšom svete, ktorý spoznáte po svojej pozemskej púti. Je to hodne ezoterická záležitosť, môžete snívať a premýšľať o tom. Túžime nájsť iné svety, iné reality, stále niečo nás k tomu ženie vpred. Ľudstvo čaká na správu o ďalších svetoch veky vekov, odkedy sa pozerá na oblohu. Ak ľudstvo potrebuje poznať bohov alebo mimozemšťanov, možno že nás poháňa nejaká prirodzene zakódovaná nejaká podvedomá motivácia či informácia.

Happy Easter

Je sobota 8 hodín ráno, zadýchaný sedím v rýchliku z Prahy, ktorý som ako tradične ledva stihol. Som obkolesený ľudmi, ktorí cestujú hore a dole po tejto planéte. Tiež zadýchaný pán, ktorý naskočil so mnou dve minúty po plánovanom odchode do prvých otvorených dverí vlaku, mi hovorí, že je Španiel a nie je si istý, či je v správnom vlaku do Budapešti. Ukľudňujem ho, že sme v správnom vlaku. Ešte chvíľku sa snažíme obaja chytiť dych a usmievame ako keby sme si dali na stanici zopár panákov. Ale je to len endorfín, ktorý po frustrácii z neskorého príchodu na stanicu, zaplavil naše mozgy a vyliečil tak naše krátke traumy. "So Happy Easter my friend", ukončuje konverzáciu španielsky cestovateľ s úsmevom. Začala Veľká noc, mystický to čas.

Axis Mutatis / Arbor Bona Arbor Mala

 Jeden oslavný článok o The Shamen som už napísal asi tak pred ôsmimi rokmi. Vtedy som netušil vlastne nič o ich filozofii, alebo len málo. Tiež som, ako pozerám, trošku domotal ich "biografiu", bolo to trochu ináč. Písal som niečo o albume Boss Drum ktorý sa mi zdal aj po toľkých rokoch stále súčasný. Vtedy som ani netušil ako ich ovplyvnil americký spisovateľ Terence Mc Kenna (obdoba Tymothy Learyho) a že ich texty sú hodne inšpirované jeho knihami a prednáškami o šamanizme a iných zaujímavých veciach mimo bežnej reality. Samotný McKenna dokonca účinkuje na albume v skladbe Re: Evolition. Odporúčam.

Zhodou náhod som sa dostal aj k ďalšej ich tvorbe (tentokrát po desiatich rokoch od vydania) a oni fakt nahrali ešte lepší album ako Boss Drum. Jeho následovník nazvaný magicky Axis mutatis/Arbor Bona Arbor Mala z roku 1995 je pozoruhodným dielom, ktoré ale zrejme nebolo až tak pochopené, tak ako to často býva. Ja mám rád nepochopené albumy.
O nepochopenosti svedčí aj ďalšia krátka existencia The Shamen, napriek tomu že ešte vytvoria ďalšie nové nahrávky, do piatich rokov sa po nich zľahne zem. Obzvlášť škoda je jednej z hláv The Shamen, chlapíka menom Colin Angus, ktorý bol v Shamen po celú dobu existencie. Ten zmizol zo scény. Keď teda nepočítam jeho projekt Pablo Sandoz, o ktorom prakticky nikto ani nevedel. Mr. C (menom Richard West) sa úspešne venuje hlavne DJ-ingu.

Fanúškovia psychedelického spisovateľa Terenca Mc Kennu však nahrali z môjho pohľadu ich najlepší album. Snáď jediný hit z albumu Destination Eschaton nadväzuje na hity typu L.S.I., Phorever People alebo Ebeneezer Goode, ale inak má album skôr duchovnejšiu, meditačnú či až tranceovú atmosféru (aj keď tranceové songy v pravom slova zmysle tam naštastie nenájdete). Tento album je často povrchne radený do štýlu trance. Na albume dominujú viac vokály Colina Angusa a na tú dobu vkusná a jedná elektronika. Album odporúčam hlavne pamätníkov 90 ts, kedy frčali  eurodanceové atrakcie typu 2 Unlimited či Haddaway. The Shamen mali síce podobné prvky (raper + speváčka), boli však hudobne úplne inde.

Tentokrát mi Suede ani Peter Gabriel neujde

Je približne 19 hodín, nachádzam sa v kupé vo vlaku smerom do Prahy a práve sme prešli cez rieku Moravu. Sedia tu so mnou dve neznáme mladé japonky a z vedlajšieho kupé je počuť ožratých (asi) bulharov. Odchádzam do sluchátiek. Premýšľam o tom, ako mi minulý rok ušli dva koncerty v Prahe, ktoré mohli stáť za to.
 
Občas hovorím, že všetko som už predsa videl, všetkých tých veteránov už mám odškrtnutých. Dokonca aj Metallicu, a to je už fakt záležitosť, ktorú asi 25 rokov vôbec nesledujem. Ale vždy sa niečo objaví, čo ma pritiahne, tak ako teraz. Peter Gabriel bude v Bratislave a ja som si ho nechal ujsť minulú zimu, keď hral práve v Prahe. Vedel som, že toto do mojej zbierky koncertov určite patrí a že druhú šancu nemusím dostať. Tvorba Petra Gabriela ma jedno obdobie úplne pohltila a to bol pre mňa veľký zlom, kedysi som jeho tvorbu totiž vôbec nechápal. A myslím, že ten to prišlo, keď som počul skladbu While The Earth Sleeps (feat Deep Forest). Niekedy to tak býva a teraz vidím, že je mi našťastie súdené predsa len ho vidieť. Tento krát idem, bude to 5.5.2014 v Bratislave.

Podobne tomu bude aj so Suede, legendy britpopu... U tých som už nečakal žiadny návrat. Takisto som si ich nechal trestuhodne ujsť na jeseň keď hrali v Lucerne a samozrejme, vraj to bol dokonalý koncert. Druhá šanca bude naštastie na Pohode, kde to môže byť teoreticky ešte lepšie ako v klube. Podobne ako Peter Gabriel aj Suede patrí do kategórie interpretov u ktorých nie je isté, či Vám ešte dajú druhú šancu ich vidieť.

We Have Band

Či je We Have Band seriózny band alebo recesia neviem posúdiť, v každom prípade mňa celkom zaujali v roku 2010 sezónnym hitom Divisive, ktorý bol z celkom vydareného albumu WHB. Ich
zvuk mi trošku pripomína napr. Joy Division alebo niečo na ten spôsob z rokov 70 a 80-tych. Také akési tetro, kde počujete hlavne basu, trošku elektroniky a nie celkom ideálny spev. Čiže niečo svojské. We Have Band sú len malou epizódkou v histórii hudby, ale potenciál tam určite nejaký je dosiahnuť aj niečo viac. V roku 2011 prišli aj na Pohodu do Trenčína. Tak nejak neviem prečo som ich vtedy nestihol. Chyba, lebo predpokladám, že už ich nikdy na živo neuvidím, lebo dnes už o nich v podstate nikto nevie. To že nahrali v roku 2012 album Ternion tiež nikto nevie, to je taký ten klasický scenár, veď to poznáte. A to že ten album  je kvalitou ešte lepší ako ten prvý sa už vôbec nikto nedozvie. A tak We Have Band tak nahrajú možno maximálne jeden album (už je myslím nahraný),  ktorý ich utvrdí v tom že to nemá cenu a potom sa úplne rozídu. Škoda. Ale budem rád keď sa budem mýliť.

Restart

Táto kniha je trefa do čierneho. Jednoduché, jasné. Podtitul knihy by vás nemal odradiť, rozhodne nie je určená len pre podnikateľov, skôr by som povedal, že presne naopak. Možno to nie je nič nové, sú to veci, ktoré ste vlastne vedeli, ale asi ste zatiaľ nenašli odvahu niečo z toho použiť. Dočítate sa, že Vaše "punkerské" úvahy nemusia automaticky byť odsúdené na neúspech.