Na skutočné správy nie je divák zvedavý, prepni to!

Vidieť večerné správy komerčnej televízie je veľmi poučné. Obvykle sa k sledovaniu niečoho takého vyhýbam a to je možno vec, prečo sa niekedy neviem zapojiť do debaty, keď sa nadáva systém, celebrity a pod. Naviac sa málo sťažujem, takže som vlastne divný. Neviem, či tie správy čo som večer videl majú so spravodajstvom spoločné, ale chodí to v tom čase, kedy majú vysielať správy. Ja by som to skôr asi nazval zbierkou čiernej kroniky, obohatenou o trošku slovenského politického bulváru. Na skutočné správy nie je divák zrejme zvedavý, a už vôbec nie, čo sa deje niekde v zahraničí. Tak sa majú všetci dobre, všetko tam je určite zadarmo a ešte aj majú dobré platy. Ale to nechceme počuť, jedine že by mali nejakú prírodnú katastrofu, to už hej. Náš divák chce vidieť, ako nefungujú naše úrady, školy, nemocnice, kde predávajú pokazené mäso a chce vedieť koľko pribudlo  vrážd. Chce si večer zanadávať a byť v údive, kde to žije. Každý večer. Vníma to ako upresnenie pravdivých informácií, ktoré ráno získal z bulvárnych novín. Teší sa na tie správy, aby bol v obraze čo sa deje vo svete. Internet nepozná, nebude predsa dôverovať niečomu takému.

Všimol som si že, ideálna reportáž ukazuje chytrosť redaktora televízie, ktorý na záver prednesie, že kompetentná osoba sa mu odmietla vyjadriť do kamery k problému. Divákovi je teda už jasné, že kompetentná osoba je lump.A divák predsa nie je naivný, vie že ten dnešný svet je samý lump. A hlavne ak je oblečný v saku, to je jasný darmožráč. Blok reklám počas správ je tiež paráda, pacient (divák) si tak môže ísť otvoriť lahváča a vykúriť aspoň jednu cigaretku. V strede správ je ideálne pustiť zábery z nejakej osady, keďže pánovi  Mrkvičkovi niekto ukradol sliepky. A na záver správ je vhodné ukázať 102 ročnú babičku, ktorá sa stále teší zdraviu a divák je po polhodinke temného sveta nakoniec vlastne úplne happy. Relácia pre hlupákov ako vyšitá a to s vedomím celej redakcie pochopiteľne. Oni robia len to čo ich publikum chce vidieť.

V podstate by mi to mohlo byť jedno, ale akosi nie je. Štve ma ako ľudia konzumujú plytké veci a potom chodia naštvaní po svete, s pocitom, že sú tí najchytrejší. Všetkému rozumia, veď keby tam boli oni, tak by to bolo ináč. A média im radi dajú pocit chytrosti. Je to bežný marketing médií, ktoré ovplyvňujú názory, nálady. Bohužiaľ negatívne. Pritom žijeme v spoločnosti, ktorá by potrebovala toľko optimizmu a podpory. Po rokoch sledovania takýchto správ musí byť človek mimo realitu, mrzutý, zatrpknutý egoista, ktorý si myslí, že žije v najkatastrofálnejšej krajine na svete.

Vyšiel z prostej slovenskej dediny do šíreho sveta ....

Dnes si dáme trošku historického bulváru. Hlavným hrdinom môjho dnešného článku je prvý československý prezident, významný svetový štátnik, diplomat, filozof a polovičný Záhorák Tomáš Garrigue Masaryk. Pri jeho mene si každý vybaví jeho pôsobenie v Prahe, prípadne v USA, či Paríži. Oveľa menej ľudí však vie, že jeho život úzko súvisí aj so Záhorím, konkrétne s obcou Kopčany. Tu žili jeho predkovia niekoľko generácií a hovorí sa, že aj on sám sa tam narodil. Pokiaľ ste ešte nepočuli o Kopčianskej legende, tak v stručnosti vysvetlím, o čo ide.

                                               
               "Chuapci a dzífčence, v Kopčanech sem nebyu snád od prvej republiky..."

Prvý československý prezident bol po otcovi polovičný Slovák zo Záhoria. Miesto narodenia prvého prezidenta je moravské mestečko Hodonín, ktoré je však veľmi blízko slovenskej dedinky Kopčany, kde žil jeho otec,dedo a pradedo. Dodnes tam ešte stojí aj ich dom a tu začína bulvárna časť textu. V tejto obci a jej okolí sa totiž traduje, že práve tu sa narodil samotný prezident a v Hodoníne bol len zapísaný to matriky. Takto som to počul aj ja pred mnohými rokmi. Na túto tému bola dokonca napísaná kniha. Kvalitnú injekciu na podporu tejto teórie vrazil už v roku 1919 významný slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý napísal na titulnej stránke Slovenského denníku o Masarykovi že" Vyšiel z prostej slovenskej dediny do šíreho sveta .... ". Keďže bol roky predtým jeho študentom v Prahe a neskôr jeho politickým kolegom, zrejme vedel čo píše.

Prečo však ale mladého Masaryka nezapísali do matriky v Kopčanoch ale v Hodoníne? Faktom je, že jeho rodičia pracovali v Hodoníne (kde mali aj ubytovanie) na statku Nathana Redlicha, takže možno administratíva okolo narodeného dieťaťa sa lepšie vybavovala tam. Naviac v tej dobe to bolo možno aj jedno, kde ho zapísali. To je jedna z tradičných teórií. O narodení Tomáša v Kopčanoch ale neexistuje žiadny priamy dôkaz, len rozbory výrokov iných a úvahy, malý záujem prezidenta o Hodonín a ústne tradovaná legenda. Nejako však táto legenda musela vzniknúť, súčasníci iste vedeli ... A čo ten Šrobár, že? Veru zaujímalo by ma, či sa prezident ako mladý "s otcem vyprávjau po záhorácky", ja by som predpokladal že rozhodne áno :) Ktovie ...

                                          Dom Masarykových predkov v Kopčanoch

Okolo Masaryka však koluje ešte jedna divoká legenda, ktorá pre zmenu úplne vyvracia jeho slovenský pôvod. Jeho skutočný otec mal byť práve majiteľ statku Nathan Redlich, ktorého syn Josef Redlich (neskôr tiež úspešný politik) mu bol fyzicky a rozumovo podobný, takže vraj mali byť bratia. Pravdou je, že tohto človeka sa Masaryk neskôr snažil dosadiť do vlády na ministerskú pozíciu, to ale samozrejme nič neznamená, pochopiteľne sa poznali už z časov v Hodoníne. Masarykova matka Terézia Kropáčková (podľa ďalších teórií bola Nemka) si vraj ako tehotná vzala negramotného Jozefa Maszárika z Kopčian, ktorý bol o 10 rokov mladší ako ona, čo malo byť v tej dobe divné. Legendy často obsahujú kus pravdy, ktovie. Ale ono je to v podstate jedno, lebo na význame toho velikána to nič nemení. Toľko dnešný bulvár.

                                                                   
                                               Teoretický brat - Jozef Redlich

Pokiaľ Vás teórie o prezidentovom pôvode zaujímajú, viac nájdete napr. aj tu:
http://hodoninsky.denik.cz/zpravy_region/masaryk-byl-cechoslovakem-ve-chvili-kdy-se-narodil.html
http://zahorie.sme.sk/c/5272688/legenda-zo-zahoria-masaryk-sa-narodil-na-slovensku.html

Keď ľudia lietali do vesmíru v prapodivných plechoviciach

Kedysi dávno som bol ako dieťa fanúšikom astronómie a pozorovateľom vesmíru. To bola iná doba, nebol žiadny internet, len nezáživná TV a tak sme s dedom večer často pozerali na oblohu. Mal to zmáknuté, mal knihy a ovládal kdečo kedy bude v noci vidieť, či už v zime, lete, na jar, kedykoľvek. Tešil sa keď sa blížila Halleyova kométa (bolo to v roku 1986) , samozrejme dobre vedel, že kométu už potom nikdy neuvidí, keďže sa k zemi priblíži až za 75 rokov...

Dnes ma už vesmír príliš neoslovuje, možno aj preto že už nemám pri sebe takého motivátora akým bol dedo. A druhá vec, koniec 80-tych rokov bol ešte v znamení heroických letov do vesmíru s mohutnou publicitou. Dnes už ľudí vesmír vlastne nezaujíma.To by musela prísť snáď len informácia potvrdení života mimo našej planéty. Čo mňa však stále baví je vracať sa práve k tým heroickým letom z druhej polovice minulého storočia. Dnes mi príde neuveriteľné, že v tej dobe ľudia dokázali v prapodivných plechoviciach vôbec prežiť let do vesmíru, či dokonca pristáť na mesiaci a vrátiť sa na zem. Samozrejme, veľa kozmonautov lety neprežilo. Niektorí zase prežili za dramatických okolností s obrovským šťastím. Niet sa čo diviť, 100 rokov predtým ešte ľudia nepoznali ani elektriku, preto stroj ktorý dopravil človeka na mesiac a doviezol ho späť, bol vlastne zázrak a dôkazom geniality nášho druhu. Prechádzka človeka po mesiaci je významný krok v ľudskej evolúcii, ktorý zrejme čaká na svoje pokračovanie. Niektorí vizionári v minulom storočí predpovedali, že súčasťou evolúcie bude opustenie našej planéty. Ktovie, zatiaľ sa ľudia nikam nehrnú, ale už vedia ako na to, ak by bolo treba.

Ale teraz sa vrátim k tomu, čo som vlastne chcel napísať. Na stránke www.osel.cz  (ak  máte obavu, že ide o web plný somarín, budete prekvapený, skratka OSEL znamená Objectiv Source E-Learning)  som našiel perfektne spracované príbehy významných letov, ktoré sa stretli s nejakými problémami, často neriešiteľnými. Články sú naviac obohatené o politické ale aj ľudské pozadie, perličky, stručné životopisy kozmonautov a pod. Tieto informácie samozrejme v časoch komunizmu neboli dostupné v tejto podobe a zrejme aj nejedného pamätníka prekvapia. Úprimne poviem, že najlepšie sa čítajú príbehy s pozitívnym koncom (napr. dva lety Borisa Volynova, ktoré síce nedopadli úplne úspešne, ale za veľmi dramatických okolností kozmonaut nakoniec prežil). Pokiaľ Vás tieto veci zaujímajú a máte čas, tak do toho, je to rozsiahly seriál, ja som u toho strávil už niekoľko hodín.

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 25 až 29

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 23 a 24

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 21 a 22

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 18 - 20

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 15 - 17

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 11 – 14

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 6 – 10

Vesmír : Kritické momenty kosmonautiky díly 1 – 5

Ešte malá odbočka k webu www.osel.cz . Tento web som rád navštevoval snáď pred 7-9 rokmi, ale potom som naň úplne zabudol. O to viac mňa potešilo jeho náhodné objavenie po toľkých rokoch, keď im jeden známy hodil LIKE na Facebooku. Som rád že takýto portál žije ďalej.

Twitter 

Facebook