Na skutočné správy nie je divák zvedavý, prepni to!

Vidieť večerné správy komerčnej televízie je veľmi poučné. Obvykle sa k sledovaniu niečoho takého vyhýbam a to je možno vec, prečo sa niekedy neviem zapojiť do debaty, keď sa nadáva systém, celebrity a pod. Naviac sa málo sťažujem, takže som vlastne divný. Neviem, či tie správy čo som večer videl majú so spravodajstvom spoločné, ale chodí to v tom čase, kedy majú vysielať správy. Ja by som to skôr asi nazval zbierkou čiernej kroniky, obohatenou o trošku slovenského politického bulváru. Na skutočné správy nie je divák zrejme zvedavý, a už vôbec nie, čo sa deje niekde v zahraničí. Tak sa majú všetci dobre, všetko tam je určite zadarmo a ešte aj majú dobré platy. Ale to nechceme počuť, jedine že by mali nejakú prírodnú katastrofu, to už hej. Náš divák chce vidieť, ako nefungujú naše úrady, školy, nemocnice, kde predávajú pokazené mäso a chce vedieť koľko pribudlo  vrážd. Chce si večer zanadávať a byť v údive, kde to žije. Každý večer. Vníma to ako upresnenie pravdivých informácií, ktoré ráno získal z bulvárnych novín. Teší sa na tie správy, aby bol v obraze čo sa deje vo svete. Internet nepozná, nebude predsa dôverovať niečomu takému.

Všimol som si že, ideálna reportáž ukazuje chytrosť redaktora televízie, ktorý na záver prednesie, že kompetentná osoba sa mu odmietla vyjadriť do kamery k problému. Divákovi je teda už jasné, že kompetentná osoba je lump.A divák predsa nie je naivný, vie že ten dnešný svet je samý lump. A hlavne ak je oblečný v saku, to je jasný darmožráč. Blok reklám počas správ je tiež paráda, pacient (divák) si tak môže ísť otvoriť lahváča a vykúriť aspoň jednu cigaretku. V strede správ je ideálne pustiť zábery z nejakej osady, keďže pánovi  Mrkvičkovi niekto ukradol sliepky. A na záver správ je vhodné ukázať 102 ročnú babičku, ktorá sa stále teší zdraviu a divák je po polhodinke temného sveta nakoniec vlastne úplne happy. Relácia pre hlupákov ako vyšitá a to s vedomím celej redakcie pochopiteľne. Oni robia len to čo ich publikum chce vidieť.

V podstate by mi to mohlo byť jedno, ale akosi nie je. Štve ma ako ľudia konzumujú plytké veci a potom chodia naštvaní po svete, s pocitom, že sú tí najchytrejší. Všetkému rozumia, veď keby tam boli oni, tak by to bolo ináč. A média im radi dajú pocit chytrosti. Je to bežný marketing médií, ktoré ovplyvňujú názory, nálady. Bohužiaľ negatívne. Pritom žijeme v spoločnosti, ktorá by potrebovala toľko optimizmu a podpory. Po rokoch sledovania takýchto správ musí byť človek mimo realitu, mrzutý, zatrpknutý egoista, ktorý si myslí, že žije v najkatastrofálnejšej krajine na svete.